domingo, 21 de mayo de 2017

Ynambu’i



Kuarahy iñakãsëmívo ararapópe. Ynambu’i oheja hupa, ojetyvyrovyro ha osë ñúre oñehembi’u reka.
Oturuñe’ë ha heko tujápe oguata, oveveroky jepi hína.
Cuando el sol asoma en el horizonte. La perdiz deja su nido, se sacude y sale al campo en busca de comida.
Silba y como de costumbre camina y de vez en cuando vuela bajito.

Peichahágui ohecha tatatï po’i opu’ãva javorai’ígui.
De repente ve un hilito de humo que se levanta de un pequeño matorral.

Sapy’aitérõ çuarã tata oñekumberéi ha ikonikoni ñúre.
Ynambu’i itarovaite, opere, osapukái hatã hatãve.
Moõpa peime che irünguéra – he’i iñe’ë rasë ryapu sorópe.
Rápidamente el fuego lame y zigzaguea en el campo.
La perdiz enloquece, aletea, grita cada vez más fuerte.
Compañeros dónde están- dice con una temblorosa y rota voz.

Pykasu mombyrýgui ohendu Ynambu’i rasë ñembyasy ha oveve, pya’e pya’eháicha oveve
hapichápe omoirü.
Oveve Ynambu’i ári ha yvatégui iñe’ëme he’i – Eveve yvate che irü, pya’éke eveve yvate, yvateve ha ojupi ha oguejy osapukái jeyjeývo chupe.
La paloma desde lejos escucha el lastimero llanto de la perdiz y vuela,  vuela lo más rápido possible para acompañar a su prójimo.
Voló sobre la perdiz y desde lo alto con su peculiar voz le dijo- Vuela alto compañera, rápido vuela alto, lo más alto posible y sube y baja gritándole una y otra vez.

Arai ovu, ojepyso, ojave yvýre ha iñe’ë pyrusúpe yvatégui he’i.
Ani nde py’a tarova Ynambu’i, ñamboguéta açaite – ha oñohë y sakã, omboguarara ama.
La nube se infla, se extiende, se aproxima a la tierra y desde allí con su ronca voz le dice:
No te desesperes pequeña perdiz, apagaremos enseguida- y derramó agua clara,  torrentosa lluvia sobre el ardiente campo.


Ñu hendýva, pya’ete ogueve, otimbo, opyta.
Tatatï pya´ete isarambipa.Ynambu´i ha pykasu vy´ápe,
ama omboykuepárö jeje ipepo, oveve oho oiko porävetahápe.

El campo en llamas rápidamente se apaga y humea.
El humo se disipa y la perdiz y la paloma , mojadas de lluvia vuelan contentas hacia un lugar seguro.



                                                                Feliciano Acosta


No hay comentarios:

Publicar un comentario